Výstava spisovateľa Arnošta Lustiga v Arnoldovej vile

Arnošt Lustig bol významným spisovateľom a humanistom, ktorý svoje životné dielo zasvätil téme holokaustu. Vychádza z vlastných skúseností, z čias druhej svetovej vojny, keď bol ako malý chlapec väznený v koncentračných táboroch. Po vysokoškolskom štúdiu písal pre Zemědělské noviny, Židovský věstník či Mladý svět a istý čas pôsobil aj v štátnom rozhlase. Okrem toho sa venoval kinematografii a po roku 1970 prednášal ako profesor v Spojených štátoch o scenáristike, filme a literatúre. V roku 1990 patril k zakladateľom Společnosti Franze Kafky v Prahe a sám jej aj predsedal. Niet divu, že sa tento inšpiratívny a ambiciózny muž zapísal do kroník českých literátov ako nositeľ mnohých ocenení – medaila za zásluhy I. stupňa, Cena za celoživotné dielo, Cena Franza Kafky a dokonca bol nominovaný na Pulitzerovu cenu, prestížne americké ocenenie za zásluhy v umení a žurnalistike. Večný pozitivizmus autora, ktorý len o vlások unikol smrti a krutosti režimu, vystihuje aj jeden z jeho citátov:

„Pokud by lidstvo bylo román a já psal jeho poslední kapitolu, končila by slovem naděje.”

Arnošt Lustig

Výstava je sentimentálnou výpoveďou prameniacou zo spomienok tých, ktorí Arnošta Lustiga dobre poznali. Fotografia totiž nie je len zachytením určitého momentu. Zovretie rúk, zdvorilostný úsmev, hrdelný smiech či pohyb. To všetko v sebe skrývajú príbehy zachytené na fotografiách. Herci, speváci, osobnosti, ale prvotne priatelia a známi sprevádzajú autora pri rôznych príležitostiach. Na čiernobielych a farebných záberoch visiacich na stenách spoločenského salóniku vily sa tak odohráva viac, než len príbeh jedného ľudského života.

Sneak peek do histórie Arnoldovej vily

Postavená bola v roku 1862 ako letné sídlo pre manželov Katharinu a Josefa Arnoldových, ktorí ju však využívali len do roku 1883. V pokročilom veku sa rozhodli vilu s majestátnou záhradou predať, a tak dom istý čas menil majiteľov, a spolu s nimi aj svoj tvar. Poslednými majiteľmi boli manželia Kornélius a Cecilie Hože, staršia sestra, a po novom aj suseda Alfreda Löw-Beera, ktorí spolu premenili toto letné sídlo na skutočný domov s prvkami secesie a raného art deca. Arizácia židovských majetkov sa dotkla aj tohto rodinného príbehu a v roku 1939 vilu zabavilo Gestapo. O osudoch a histórii Arnoldovej vily sa viac dočítate na ich web stránke.

Je to veľmi zvláštny pocit, prechádzať sa priestorom, ktorý si toho toľko prežil a sám sa podieľal na písaní príbehu nejednej brnianskej rodiny. Či už ako letné sídlo alebo rodinný dom, tento priestor odolával nemilosrdnému zubu času a menil svoju tvár naprieč osou československej histórie. Stojím v najvyššej veži s výhľadom do prednej aj zadnej časti záhrady a snažím sa dosiahnuť stav absolútneho ticha. Bojím sa, že akýkoľvek pohyb či zvuk naruší intimitu, ktorú jeho steny vzájomne zdieľajú. Pri jednej z nich teraz stojím a čakám, či neporuší to ticho ona. Aspoň slovkom či vetou neodhalí tajomstvo jej bývalých majiteľov. Ale nie. Svoje poklady si dôkladne stráži a ostáva tajomným pozorovateľom hostí, ktorí, tak ako ja, hľadajú odpovede na svoje otázky tu – v komnatách Arnoldovej vily.