PLÁCEK v duchu Already Made. CO.LABS sa chvíľkovo premenil na čarovný svet divadla

“Reframe. Reuse. Ritualize.” Fráza, ktorá sa nachádza na začiatku tohtoročného manifestu festivalu PLÁCEK. Dostali sme ho pri vstupe spolu s menovkou a sadou nálepiek. Téma originality v umení je v súčasnej digitálnej ére pomerne častá. Prakticky všetko je kolážou, všetko je na niečom budované. Platforma k tomuto faktu však nepristupuje odmerane, práve naopak, prijíma ho. Spája minulosť s budúcnosťou. To, čo je už zabudnuté, s tým ešte neobjaveným. 

CO.LABS je ideálnym priestorom na udalosť tohto typu. Po asi rok a pol dlhej rekonštrukcii bol na prelome tohto roku znovu otvorený vnútorný areál, čo kultúra v Brne jednoznačne uvítala. Poskytuje jej totiž široký hub a priestor je veľmi multifunkčný – prispôsobí sa prakticky čomukoľvek. Popri Káznici je to jednoznačne jedna z kultúrnych it-girls. PLÁCEK je tento rok ich najväčším koprodukčným projektom a myslím si, že organizácia sa vydarila a rozhodnutie to bolo múdre. 

Festival zahajuje hlavný koordinátor Jakub Štrba – hovorí o dôležitosti podpory a rozvíjania nezávislej mladej kultúry. Potom sa nám už na scéne predstavuje česko-slovenský kolektív IPUP s predstavením Poslední Smíření. Pri vstupe som obdarená miskou hrozna, ktorá ladí s tematikou ovocných krabíc na pódiu. Vôbec neviem, čo mám čakať, a po chvíli zisťujem, že som ani nemala ako.

Prebúdzajú sa vo mne moje slovenské korene – užívam si tému vidieku, recept na bryndzové halušky, či dokonca beatbox na fujare. Na druhej strane zisťujem, či naozaj stojí za to napravovať niektoré odstrihnuté rodinné vzťahy. Do toho všetkého sa zapletá investigatíva kórejskej sekty aj Heidi Janků. Prelínanie výpovedí, digitálnych prostriedkov a premietania, tanca a hudby dodáva predstaveniu celkový rozhádzaný vzhľad, ktorý sa k nemu však veľmi hodí. IPUP je za mňa výbornou ochutnávkou na začiatok festivalu a zanecháva vo mne vzrušenie na ďalšie dni.

Postupne zahajujem šnúru študentských predstavení, ktoré PLÁCEK každoročne vyberá prostredníctvom open call prihlasovania. Stredoškoláci z Kroměříža sa nám predstavujú hrou Éclat of Uniformity o dospievaní v súčasnosti, doplnenú o výborný tanečný výkon hlavnej herečky a režisérky Barbory Žlebkovej. Divadelná trieda CED z Brna zasa prichádza s Never ending, Sorry. o rozhodnutiach a živote tínedžerov.  Mrtvé Slzy se Mění na Led na mé Ruce v podaní Natálie Lacinovej nás vtiahne do sveta spomienok, vtáčich klietok a skvelého sound dizajnu. Klára Pospíšilová v predstavení Po Linii zase nahadzuje tému vymotávania sa z transgeneračných vzorcov. 

Zahraničnou spoluprácou je tento rok Quindell Orton s jej projektom Making of a Man. Začína formou TED Talku o tom, čo predstavuje maskulinita. Postupne nám odhaľuje všetky jej vrstvy a rozbíja stereotypy prostredníctvom silikónových brušných svalov, Ken postavičiek a živej kamery. Quindell sa dlhodobo venuje feminizmu a queer tematike a zanecháva nám v hlave otázku – kto má naozaj právo nastolovať pravidlá maskulinity?

Ozvláštnenie a zmena priestoru prichádza tretí deň v podobe performatívnej audioprechádzky v parku Lužánky. Divadlo Setkání a ich projekt Lovci Mají Oči pro Pláč. Dostávame prístup k nahrávke na SoundCloude, nasadzujeme slúchadlá a spolu sa vydávame na edukačnú prechádzku o pytliactve vlkov v strednej Európe. Sprevádza nás veľmi zlatý psík a gender-bent Červená čiapočka. Nebudem predstierať, že mi pri nahrávke nebolo párkrát do plaču. 

Hudba a zvuk sú neoddeliteľnou súčasťou divadla. Rovnako tomu je aj na PLÁCKU, ktorý sa postaral nielen o kvalitný teatrálny program, ale aj o ten hudobný. Debata o ALREADY MADE zvuku v spolupráci s Revue Prostor nám poskytuje pohľad do pozadia recyklovaného sound dizajnu a poézie. Predstavujú nám kreatívne a udržateľné spôsoby tvorenia zvuku doplnené o performatívne vstupy – digitálne ukážky nahrávok zvuku šaliny a detského ihriska či poetický prednes pozliepaný z historických česko-slovenských hlášok kultúrneho charakteru.

Posledný večer sa CO.LABS mení na priestor hudby a synťákov. Vyvrcholením festivalu je akcia PLÁCEK Session. V parku za budovou sa nám so svojím setom predstavuje Nowalover – slovensko-brniansky DJ z FAVU Label, ktorý obecenstvo roztancuje a pripraví na dlhý večer. Po Nowaloverovi sa presúvame do veľkého sálu. Noc pokračuje so Zaffer 9, ktorí nám do pozadia hrajú post-clubovú elektroniku doplnenú o éterické vokály a miestami aj krik. Hviezdou večera je pražská kapela P/\ST. Duo hrá divadelný rap v podobe ich albumu ELEKTRA. Frontman Dan Kranich so zažívacími problémami pobehuje v kotli rýchlosťou, pri ktorej musíme uskakovať. Energický rebríček kapely aj obecenstva prestreľuje strechu. Večer, alebo už skôr noc, zakončuje Kistenn – DJ, operný spevák, producent a všetko, čo si len želáte. 

PLÁCEK je skvelou iniciatívou pre mladú nezávislú kultúru a networking.Tento rok bola organizácia hladká, až na jemne mätúci spôsob kupovania lístkov, pri ktorom by sa mohol napríklad starší alebo nie až tak technicky zdatný človek stratiť. Tohtoročná téma bola zaujímavá a dá sa nej skvelo budovať a vzdelávať sa. Vybrané predstavenia spolu ladili a ich saturácia počas troch dní bola komfortná – nemuseli sme sa náhliť a drasticky vyberať, na ktoré predstavenie ísť, nakoľko sa časovo neprekrývali. 

Doprovodný program bol tiež dobre zvolený, verejných a edukačných diskusií by som pokojne uvítala aj viac. Ak človek práve nemá financie na zakúpenie vstupu, môže sa pripojiť ako dobrovoľník a pomôcť s priebehom festivalu, čo si myslím, že je najmä pre študentov výborná ponuka. Organizačný tím odvádza stále lepšiu prácu a ja už sa teším, čo si pre nás pripravia v budúcnosti. 

Fotogalerie PLÁCEK