Film Architekt: Byrokracia ako priepasť medzi umením a realitou

Režisér Stepháne Demoustier zachytáva skutočný príbeh stavby parížskeho monumentu Grande Arche, pri ktorom sa jeho architekt stretáva s trpkou realitou umeleckej tvorby v modernom svete zákonov, verejných fondov a politických hier. 

Johan Otto von Spreckelson (Claes Bang) je 53 ročný architekt a profesor z Dánska, ktorý za svoj život navrhol vlastný domov a 3 kaplnky. Jeho život sa obracia hore nohami, keď vyhrá súťaž o návrh „nového víťazného oblúka” v Paríži. S veľkou podporou prezidenta Francúzska Mitteranda, ktorý mu ponúka spoluprácu s najlepšími majstrami profesie, sa nadšene vrhá do práce. Jeho dizajn Kocky je moderný, plný čistých a jasných línií, vyzerá unikátne za každého počasia a zároveň nenarúša slávnu perifériu Paríža. Na papieri teda vyzerá všetko hľadko.

Časom však zisťuje, že slovo architekta nemá ani zďaleka takú váhu, aká mu bola sľúbená. Projekt sa preňho stáva skôr umeleckým bremenom, ako splneným snom. Jeho zamestnanci si stanovujú čoraz väčšie nároky, štát chce ušetriť na kvalite, svoju rolu začnú zohrávať aj financie a od pôvodnej autentickej vízie architekta sa stavba viac a viac vzďaľuje. Z pôvodného plánu verejne dostupnej stavby sa (ako to už je v modernej spoločnosti zvykom) stáva obeť kapitalizmu a politických intríg. 

„Ak má niečo naponáhlo, daj si načas”, slovám, ktoré vystihujú architektovu tvorbu, sa teda od zvyšku tímu nedostalo pochopenia. Film zachytáva boj s časom, nenájdete v ňom v praxi žiadne frazeologizmy typu: „Trpezlivosť ruže prináša.” Chceli stihnúť stavbu dokončiť za veľmi krátku dobu, kvôli čomu postupne zmizol pôvodný vzhľad stavby. Symbolický koniec, aj keď sa môže zdať miestami až nadmerne zdramatizovaný, nenecháva priestor na žiadny optimizmus či idealizáciu a obrazne vystihuje celú podstatu deja. Príbeh architekta, ktorý mal na moment všetky svoje sny na dosah ruky. Keď sa ich však dotkol, dostal popáleniny tretieho stupňa. Divákovi sa taktiež nepodarí dosiahnuť čo chce. Architektonické dielo, ktoré je stredobodom deja totiž nikdy neuvidí kompletné.

Snímok funguje ako zrkadlo umenia a modernity

Architekt je výborným odrazom ako spoločnosť vníma umenie. Chceme, aby autori diel boli autentický, ale iba do bodu, kedy je to pre nás výhodné a komfortné. To, či sa umeniu darí v modernom svete plnom škatuľkovania a kompromisov si každý môže domyslieť sám. Snímok zachytáva nespravodlivosť systému, ale aj tvrdohlavosť, frustráciu a neústupnosť architekta, na ktorú taktiež počas deja doplatí. Práve pri scénach zobrazujúcich tieto emócie podal herec Bang najkvalitnejší výkon. Režisér sa taktiež vo viacerých scénach citlivo zahráva s tematikou opomenutia nadaných umelcov naprieč históriou prostredníctvom metafor a symbolizmu.

Snímok nemal rýchly priebeh, takže divákom, ktorých architektúra vôbec nezaujíma, sa mohol zdať miestami dej nevýrazný. Jemnú slabinu má film vo vykreslovaní stereotypov. Umelec je zobrazený ako osamelý vizionár, ktorého nikto nevie pochopiť. Inžinieri a oficiálne zložky mu kazia sen a nikto z nich „pravému” umeniu nerozumie. Dán je rezervovaný, neoblomný a stoický. Francúz zasa pragmatický a obratný. Stereotypy sú čitateľné, ale veľmi typické pre svet európskej drámy aj komédie.

Dušu filmu dodáva jeho kinematografia. Elegantne zvolená farebná paleta plná tlmených zemitých tónov, ktoré filmu dodávajú retro industriálny nádych a čistá geometria záberov, akoby stvorená pre architektonický film. Snímok je natočený vo formáte 3:4, čo je protiváhou témy kocky.

Tématika regulácie umenia tak, aby zapadalo do vyhradených línií autorít je v súčasnosti veľmi aktuálna. Hranica, medzi dodržiavaním byrokracie a potláčaním slobody umeleckého prejavu je veľmi tenká, a režisér ju načrtol veľmi decentne. Divák vie pochopiť obe strany konfliktu – vládu a kontrolérov, ktorí sa musia držať zákonov a regulácií a architekta, ktorý nechce zaprieť svoju kreativitu a osobné vyjadrenie, kvôli ktorým bol najatý. 

Celkový dojem snímku hodnotím veľmi pozitívne. Ak ste fanúšikom architektúry, francúzskej kinematografie, alebo vás zaujíma problematika stretu reality a umenia, určite vám film odporúčam. Zájdite si naň do kina, pretože aj táto oblasť kultúry potrebuje v streamovacej dobe našu podporu. Neberme teda dobrú kinematografiu ako komoditu, ale ako privilégium a užime si ju tak, ako si to jej produkcia zaslúži.

Foto: IMDb