Conan Gray priniesol do O2 Arény Wishbone tour – akoby priamo z našich želaní vyslovených o 11:11

Stojím v rade pred arénou a okolie sa hemží bielo-modrými outfitmi, červenými mašličkami a námorníckymi čiapkami. Sychravé počasie v Prahe úplne neladí s mojou víziou albumu Wishbone o tragickom slnečnom romániku, ktorý mi hral v slúchadlách celé minulé leto. To mi však náladu našťastie vôbec nekazí, dážď skôr dňu pridáva estetickú melanchóliu, ktorou Conan Gray vo svojej tvorbe nikdy nešetrí. 

Hala počas koncertu nie je plná, ale prázdne miesta vo vyšších etážach vypĺňa celková energia fanúšikov, ktorá je naozaj skvelá. V kotli sa cítim jemne staro, s čím moje kolená po pár hodinách súhlasia. Mentálne si vymieňam pohľad s otcami vedľa mňa, ktorí tu sprevádzajú svoje dcérky, od ktovieakej hodiny ráno. 

Jemná feminínnosť v podaní Esha Tewari 

Predskokanku Esha Tewari dopredu okrajovo registrujem a ku Conanovej tvorbe žánrovo pasuje – je to taký safe choice. Indie-pop dievča, ktoré mi štýlovo pripomína beabadoobee či Nieve Ellu. Károvaná minisukňa, biele podkolienky a čelenka, doplnené mašličkou priviazanou na jej gitaru – jej vzhľad je veľmi jemný a na začiatku pôsobí až hanblivo. Moju pozornosť však získava v momente, keď sa k nej pripojí jej bubeníčka, ktorá celému setu dodáva ženskú rockovú surovosť. 

Speváčkine čaro spočíva v jej veľmi silných a stabilných vokáloch. Pri jej najznámejšej pesničke you were mine sa k nej pripája celé obecenstvo. Poskakuje po pódiu a je vidieť, že sa do Prahy pomaly zamilováva. Celá interakcia vrcholí v momente, ked’ si všimne projekt od fanúšikov – celá O2 je zahalená v ružovo-fialových svetielkach telefónov, ktorý ju dojíma. 

Koncert ako film na motívy albumu Wishbone

Runway pred pódiom je postavený do tvaru V – symbolizuje vidlicovú kosť, po ktorej je album Wishbone pomenovaný. Celý album sprevádza mnoho symboliky, od samotnej kosti a magických čísel až po čierne mačky. Na predkoncertnom playliste zaznie asi po šiestykrát Baby od Justina Biebera a bad idea right? od Olivie Rodrigo, uprostred ktorého sa aréna zhasne a pred nami sa javí obrovské filmové plátno s modrou oponou. Conanov set je rozdelený na štyri akty, ako divadelná hra o nešťastnej láske, podľa ktorých je zostavaný jeho setlist. Prvá scéna, odohrávajúca sa na poli má názov a wishbone never breaks even. Na stage prichádza Conan na bicykli a otvára setlist pesničkou My World. 

Pri pesničke Wish You Were Sober si ako 19-ročná osoba užívam svoj moment slávy. Za Conanom stojí jeho kapela v pásikavých kostýmoch, okolo neho sa hemžia rôzne kulisy – loď, kríky, poštová schránka a aj posteľ, z ktorej sa Conan neskôr zobúdza v novom outfite pozostávajúceho z trblietavého pyžama. Otvára tak druhý akt, ktorý sa odohráva medzi kulisami oblakov – i got the short end of the stick, plný melancholickej tématiky sklamania z lásky. 

Počas koncertu sa hýbe po runwayoch a zlezá aj k barikáde, pri ktorej behá s pride vlajkou v ruke. Mieša pesničky zo všetkých albumov. Akustickou piesňou večera, alebo teda v Conanových slovách “campfire songom” je Door z novej deluxe verzie Wishbone. 

Po tomto songu sa otvára tretia časť koncertu s názvom i took the long way to realization. Pred nami sa objavuje vizualizácia jazera. Všetci trpezlivo čakáme na možno najočakávanejší moment koncertu – trhanie wishbone. Conan vyberá fanúšičku, ktorá si, keďže potiahla dlhšiu časť kosti, môže vybrať z dvoch piesní premietnutých na plátne. Tento večer sú to This Song a The Exit, ktorý napokon zvíťazí, z čoho je väčšina arény nadšená. Spevák je popri tomto akte obohatený dvoma plyšovými krysami, ktoré ladia s kostýmom šťastnej vyvolenej.  

Nechýba samozrejme ani pieseň Heather, aj s bonusovou slohou, či rozplakanie celej arény s Family Line. Štvrtým aktom, i wished for love and i found it, ktorým sa vraciame na pole, kde sme začínali, nás sprevádzajú populárne single Actor, Maniac a Vodka Cranberry. Koncert končí prídavkami Memories a Caramel, pri ktorom sa dočkávame aj tématických konfiet. Na plátne sa premietajú titulky, akoby celý večer bol iba filmom vystrihnutým z našej fantázie.

Budget stúpol o 100 percent

Turné Found Heaven, na ktorom som taktiež bola a neberte ma zle, bolo super, sa s týmto nedá ani porovnať. Je vidno, že novému albumu sa darilo aj po predajnej stránke. Produkcia a vizuály boli kreatívne, a esteticky prepracované do poslednej bodky – koncert som si nesmierne užila. Vytknúť môžem snáď len zvukovú kvalitu O2 Arény, ale tak, čo je na tomto fakte nové. V kotli sa zvuk hlavných vokálov z reproduktorov často nerozliehal tak, ako by som očakávala a miestami ho prehlušoval zvuk kapely či fanúšikov. Domov prichádzam zmoknutá, ale s taškou plnou konfiet a interpretom prekonanými očakávaniami.